Život Prešova
online
online
Uhol pohľadu
18.02.2008 Prešov
Lokálpatriota vždy poteší, keď sa o Prešove hovorí. Čo najviac a čo \"najpozitívnejšie\". Len nech sú to dobré správy, že sa v Prešove to či hento podarilo.Len nech to nie sú škandály a správy z rodu \"čiernej kroniky\", ktoré by mali potvrdzovať pohľad z Bratislavy, že na východe za Tatrami žijú - budeme mierni v slovách - čudáci.
O Prešove sa pred pár týždňami začalo hovoriť trochu viac ako inokedy na veľmi zaujímavú tému. Ešte zaujímavejšie je to, že zazneli a zaznievajú nerovnaké názory na to, čo bolo ohlásené ako veľký projekt - nad Prešovom má stať 33 metrov vysoká socha Ježiša Krista. Ako nová dominanta, ako symbol. Len niet doplnku, čoho?
Tu vskutku ide o to, čomu sa hovorí uhol pohľadu. Jednak kde stojíte a kam sa pozeráte a jednak aké je vaše zmýšľanie. Prví s nadšením tvrdili: Toľko sa o Prešove už dávno nehovorilo a stačilo tak málo - prísť s dobrým nápadom. Druhí sú zväčša kategoricky proti: Taká hlúposť, to už asi nemožno dať peniaze na nič zmysluplnejšie. Samozrejme, existuje aj tretia skupina, určite najpočetnejšia, ktorej je to srdečne jedno.
Kalkulácia autorov nápadu je zrejmá, v Prešove je dosť kresťansky cítiacich ľudí, tak prečo by sa nedalo vsadiť na túto kartu. I keď Ježiš nebol z Prešova, ale z Nazaretu.
Vážnejší a váženejší cirkevníci o tom nič vážnejšie na verejnosti nepovedali, ani v dobrom, ani v zlom. Prečo by sa mali aj vyjadrovať, i keď to je téma z ich košiara. Vedia dobre, že pozemské radosti výmyselníkov z dobrých projektov sú kratučké v porovnaní s tým, čo je schované v slovách - Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
Jedna vec je niečo povedať, ohúriť nápadom, ktorému široko-ďaleko niet páru. Na druhej strane ešte nič nestojí a tak ani odporcov, ani posmeškárov nemá čo ešte čo vzrušovať. Niekomu však stačí tak málo...
Mali sme mať na prešovskom námestí sochu koňa. Umelecké dielo malo však dôstojnejšie oficiálne pomenovanie v pláne investičnej výstavby - Múza. Kôň mal byť aj s jazdkyňou v nadľudskej veľkosti. Nič sa neudialo a zrejme to aj tak skončí, že kôň na námestie \"koňarov\" nedorazí. Ešte šťastie, že bez veľkých rečí a megalomanských predstáv Dušan Pončák urobil svojho Anjela pred historickou radnicou na objednávku predchádzajúcich výmyselníkov. Aj to je uhol pohľadu, i keď je jasné, že v tomto prípade ide viac o skutky ako o pohľady.
(jj)
O Prešove sa pred pár týždňami začalo hovoriť trochu viac ako inokedy na veľmi zaujímavú tému. Ešte zaujímavejšie je to, že zazneli a zaznievajú nerovnaké názory na to, čo bolo ohlásené ako veľký projekt - nad Prešovom má stať 33 metrov vysoká socha Ježiša Krista. Ako nová dominanta, ako symbol. Len niet doplnku, čoho?
Tu vskutku ide o to, čomu sa hovorí uhol pohľadu. Jednak kde stojíte a kam sa pozeráte a jednak aké je vaše zmýšľanie. Prví s nadšením tvrdili: Toľko sa o Prešove už dávno nehovorilo a stačilo tak málo - prísť s dobrým nápadom. Druhí sú zväčša kategoricky proti: Taká hlúposť, to už asi nemožno dať peniaze na nič zmysluplnejšie. Samozrejme, existuje aj tretia skupina, určite najpočetnejšia, ktorej je to srdečne jedno.
Kalkulácia autorov nápadu je zrejmá, v Prešove je dosť kresťansky cítiacich ľudí, tak prečo by sa nedalo vsadiť na túto kartu. I keď Ježiš nebol z Prešova, ale z Nazaretu.
Vážnejší a váženejší cirkevníci o tom nič vážnejšie na verejnosti nepovedali, ani v dobrom, ani v zlom. Prečo by sa mali aj vyjadrovať, i keď to je téma z ich košiara. Vedia dobre, že pozemské radosti výmyselníkov z dobrých projektov sú kratučké v porovnaní s tým, čo je schované v slovách - Božie mlyny melú pomaly, ale isto.
Jedna vec je niečo povedať, ohúriť nápadom, ktorému široko-ďaleko niet páru. Na druhej strane ešte nič nestojí a tak ani odporcov, ani posmeškárov nemá čo ešte čo vzrušovať. Niekomu však stačí tak málo...
Mali sme mať na prešovskom námestí sochu koňa. Umelecké dielo malo však dôstojnejšie oficiálne pomenovanie v pláne investičnej výstavby - Múza. Kôň mal byť aj s jazdkyňou v nadľudskej veľkosti. Nič sa neudialo a zrejme to aj tak skončí, že kôň na námestie \"koňarov\" nedorazí. Ešte šťastie, že bez veľkých rečí a megalomanských predstáv Dušan Pončák urobil svojho Anjela pred historickou radnicou na objednávku predchádzajúcich výmyselníkov. Aj to je uhol pohľadu, i keď je jasné, že v tomto prípade ide viac o skutky ako o pohľady.
(jj)
0
www.ZIVOTPO.sk
